Pasažier

Zastaviť na odľahlej ceste v neskorých nočných hodinách sa môže ľahko zmeniť na nočnú moru. Režisér André Øvredal vo svojom filme Pasažier pracuje s týmto motívom natoľko sugestívne, že diváci prehodnotia nočné jazdy. Mladý pár, ktorý očakáva narodenie potomka, chce predtým, než budú traja, zažiť ešte jedno poriadne dobrodružstvo. Požičajú si karavan a vyrazia na bezstarostnú jazdu po americkom vidieku. Pohoda trvá do okamihu, kým uprostred noci neuvidia čerstvú haváriu a nezastavia, aby jej účastníkom pomohli. Chlapcovi za volantom, už pomôcť nedokážu. Na mieste nehody sa však nachádza ešte niečo. Niečo zlovestné, čo zostáva skryté. Aspoň nateraz. V kempe, kde strávia nasledujúcu noc, im vyrozprávajú legendu o Pasažierovi – desivom prízraku, ktorý terorizuje tých, čo zastavili. Uprostred lesa, uprostred cesty, presne tak ako títo dvaja dobrodruhovia. Podľa legendy takíto nešťastníci nemajú šancu a čaká ich posledných pár chvíľ či dní života. Bolo by ľahké hodiť to za hlavu, keby sa im smola nezačala lepiť na päty, keby sa opakujúce sa desivé vízie dali nejako racionálne vysvetliť a keby blízkosť smrti nebola priam hmatateľná.