Mysliveček a Mozart či Il Boemo a Amadeus?

Do povedomia širšej verejnosti sa Josef Mysliveček zapísal prostredníctvom romaneta Jakuba Arbesa. Ten Myslivečkovi prisúdil prídomok Il divino Boemo (Božský Čech) a podobne skreslil mnoho ďalších faktov z hudobníkovho života. Veľmi podobne je na tom so svojím historickým obrazom aj Wolfgang Amadeus Mozart. Väčšina laickej verejnosti čerpá informácie o jeho živote zo skvelého filmu Miloša Formana Amadeus. Ten vychádza z divadelnej hry Petra Shaffera, ktorý celkom vedome nevychádzal z historických faktov. V skutočnosti sa životy Mozarta a Myslivečka uberali cestami, ktoré sa niekoľkokrát preťali. Zo zachovanej korešpondencie máme doložených hneď niekoľko stretnutí. Prvýkrát sa Mysliveček s Mozartom stretli v Bologni v roku 1770, naposledy v Mníchove roku 1777. V prvých rokoch sa jednalo o veľmi priateľský vzťah, keď mladý Mozart Myslivečka obdivoval a bol vďačný za skúsenosti, ktoré mu ohľadom hudobnej tvorby starší umelec odovzdával. Mysliveček sa dokonca pokúšal Mozartovi vďaka svojim konexiám zaistiť v Taliansku hudobné zákazky. To sa mu však nikdy nepodarilo, čo bol tiež dôvod neskoršieho ochladnutia jeho vzťahu s Wolfgangovým otcom Leopoldom. Až osudovo pôsobí porovnanie trajektórií uznania Myslivečka a Mozarta. O generáciu starší Čech sa dopracoval k hviezdnemu úspechu už za svojho života. Akokoľvek sa o niečo podobné neskôr pokúšal aj mladý Mozart, nikdy sa mu na nijakej talianskej opernej scéne nepodarilo výrazne preraziť. Posmrtné osudy si však obaja umelci takmer dokonale vymenili. Zatiaľ čo z Mozarta sa po smrti stal jeden z najuznávanejších svetových autorov, Mysliveček bol na viac ako dve storočia takmer dokonale zabudnutý.